Úlohou kouča je byť neviditeľný
Úlohou kouča je byť neviditeľný.
Toto je prepis podcastu, ktorý približuje a vysvetľuje prácu kresťanského kouča. Veľmi sa mi páčil jednoduchý, jasný a obrazný štýl, akým túto prácu objasňujú. Nech sa páči, tu je môj preklad v slovenskom jazyku, pre tých, ktorý rozumejú anglickému jazyku, je dole aj link na originálny podcast.
Tu je jeho znenie:
Kto je kouč?
Chris:
Koučing je jeden z intencionálnych vzťahov, ktorý má svoj dizajn a štruktúru, ale jeho funkcia je markantne odlišná od ostatných.
Spôsob, akým to ľuďom všeobecne vysvetľujem je, že vo väčšine ostatných vzťahov sme v monológu. Ako teraz napríklad Kim a ja, tu s našimi poslucháčmi. My rozprávame, poslucháči nie sú schopní nám odpovedať. Kazateľ, ktorý káže, je v monológu. Je to kazateľ, ktorý káže z ambóny (kazateľnice) a kongregácia dúfajme pozorne počúva 😉. Ale nie je tam veľa interakcie, možno príležitostné Amen. Ak učíme, typicky učiteľ vedie monológ, možno sa príležitostne zastaví, aby položil otázku, ale nie je tam žiaden skutočný dialóg.
Keď si vezmeme ďalší príklad intencionálneho vzťahu ako napríklad konzultácie, mentoring, alebo poradenstvo – je tam oveľa viac dialogickej dynamiky. Štruktúra predpokladá, že obidve strany si budú nahrávať veci tam a späť, späť a tam, tam a späť v dialógu jeden s druhým. Nie je tu prítomne, že by iba jedna strana principiálne hovorila.
V koučovacom vzťahu, spôsob, akým to už celé roky vysvetľujem je, že úlohou kouča je facilitovať monológ. Kouč nie je ten, kto vedie monológ 😉, kouč nevedie ani dialóg tam a späť, kouč facilituje monológ. Znamená to, že klient rozpráva sám k sebe, počúva sa, objavuje v sebe. Z kresťanskej perspektívy by sme mohli povedať, že facilituje proces, aby klient mohol viesť dialóg s Bohom. Boha komunikujúceho s ním prostredníctvom Ducha Svätého. Ale kouč v tomto jedinečne dizajnovanom vzťahu je esenciálne neviditeľný. Je tam 😊, tvárou v tvár s klientom, alebo na druhom konci telefonátu, ale nie je v popredí v diskusii, ktorá prebieha. Je to diskusia klienta so sebou, je to monológ facilitovaný koučom.
Kim
Chris, veľmi sa mi to páči. A jedna z vizualizácii, ktorá mi prišla a pomáha mi predstaviť si to je - vo väčšine vzťahov si predstavíte dve stoličky vedľa seba, bok po boku, pozerajúc sa na problém, ktorý je priamo pred nimi. Takže sa rozprávajú a obaja sa pozerajú na problém, ktorý sa snažia vyriešiť, napraviť, rozhodnúť sa, čo by mohlo pomôcť, alebo, čo pomohlo v minulosti.
Ale pri koučingu, kouč nesedí so svojou stoličkou bok po boku so svojim klientom pozerajúc sa na problém. Stolička kouča je otočená bokom, pozerajúc sa na klienta. Klient sa pozerá na problém, kouč sa pozerá na klienta, premýšľajúc ako mu môžem pomôcť získať väčšie uvedomenie, dokázať lepšie vnímať Boha, dostať sa do lepšej pozície pre uvažovanie nad problémom. Kouč sa nesnaží vyriešiť problém pre klienta. Ale klient s pomocou Ducha svätého vie, čo by mohlo najlepšie fungovať konkrétne pre neho. Ja sa snažím iba pomôcť klientovi dostať sa do lepšieho miesta v uvažovaní, aby mohol urobiť to, k čomu je jedinečne vybavený aby urobil.
A tu je link na originál: