10. Mentalita hojnosti v kresťanskom podnikaní
Čo sa týka mentality hojnosti ako kresťanský podnikateľ, zápasiaci s tým: Ako mám nastavovať ceny (koľko si účtovať) a kedy je už dosť naozaj dosť? A ako mám potom z tejto hojnosti žehnať ostatným a robiť všetko to dobro? A všetky tie pekné, ale veľmi teologické a zložité veci...

Dan Miller
Áno, to je, a bolo by skvelé mať k tomu vizualizáciu, ale myslím, že si ju môžeme vytvoriť počas toho, ako budeme tu o tom hovoriť. Vychádza z predstavy, ktorú má mnoho kresťanov, a to – že najlepšie slúžia z prázdneho pohára. Dal som všetko, čo som mal. Hovorili sme o vdove s dvoma mincami. Keď používame takéto príklady, akosi to vyvoláva dojem, že najzbožnejšie je sám nemať vôbec nič. No ak sa pri tom naozaj pozastavíte, je celkom ľahké si uvedomiť, že je ťažké ľuďom naozaj pomôcť, ak sami nič nemáme. A máme nejaké príklady. V príklade, ktorý som ja použil, som mal tri nádoby a za každou z nich stála na stole fľaša. Takže som mal jednu veľmi malú nádobu vo veľkosti štamprlíka, potom jeden nádherný kalich položený na tanieriku, a jednu naozaj veľkú nádobu, niečo ako misu na dezert.

Takže, ten príklad: s veľmi maličkým pohárikom viem, že sú zdroje, ale sám nič nepotrebujem, takže sa ani nedotknem zdrojov, ktoré mi dal Boh k dispozícii, takže neexistuje šanca, ako by mohli cezo mňa prúdiť k ľuďom, ktorí si to zaslúžia a sú pripravení to prijať. Takže ostávajú vonku, oddelené odo mňa, pretože nechcem poškvrniť svoju cestu kresťana tým, že by som mal prístup k tovaru a príležitostiam, ktoré sú ľahko dostupné.
A na druhom konci spektra je tá obrovská nádoba, kde áno, načerpám zdroje, ktoré sú mi dostupné. Idem si ich naliať do svojho vlastného pohára, ale vylial som si tam celú fľašu vína a stále je len napoly plný. Ak je môj osobný pohár taký veľký, že ho počas týždňa nedokážem naplniť prácou, ktorú robím, potom sa niektoré veci vymykajú z rovnováhy.
Musí existovať niečo, čo cezo mňa preteká k ostatným – takže ten pohár uprostred. Je to ako v rozprávke o troch medveďoch. Myslím, že tu uprostred, je to tak akurát.
Tento príklad, ktorý uvádzam, pochádza zo židovského obradu, ktorý sa koná večer v deň sabatu. Volá sa Havdalah (הַבְדָּלָה), kde je položený kalich na tanieriku a nalievajú doň víno. Čo som urobil tu, až kým je pohár plný. A môžem v nalievaní pokračovať, až sa víno začne prelievať do tanierika pod ním – symbolizuje to, že vyrazíme budúci týždeň do práce a budeme pracovať s takou kvalitou/výnimočnosťou, že to naplní náš pohár a bude tam hojnosť, hojnosť a hojnosť z ktorej sa môžeme deliť s ostatnými a to je miesto kde chcem byť teraz.

Sú v tom určité teleologické výzvy, keďže sa musíme rozhodnúť, aký veľký má byť náš pohár, aby sme sa vedeli zmysluplne venovať ľuďom – ale skutočný problém tkvie v tom, s čím mnoho ľudí zápasí je pocit viny, keď napĺňajú svoj vlastný pohár.
Existuje veľmi pevný teologický princíp - nemôžeme dávať to, čo nemáme. Najlepší spôsob, ako pomôcť chudobným ľuďom, je nebyť jedným z nich. Na to, aby sme priniesli zmenu a žehnali iným ľuďom, sú potrebné zdroje. Preto sa musíme zbaviť myšlienkového nastavenia typu: 'Aha, veď ja by som mal mať tiež dieru na podrážke topánky.' (myslí sa tým mentalita chudoby, kedy si človek myslí, že ako kresťan musí žiť v núdzi alebo nedostatku.) Je ťažké byť soľou a svetlom a je ťažké byť pre ľudí vonku príťažlivý, ak sami tak veľmi zápasíme, že nedokážeme uživiť ani vlastné deti.
Kim Avery:
Áno, a môj odhad je, že nejde len o finančný zápas, ale aj o emocionálny, duchovný a fyzický. Dan, je to nádherná metafora pre všetky tie oblasti života, ktorá hovorí, že dávame z plnosti toho, kým nás Kristus urobil. A ak je On artézskou studňou s nevyčerpateľnými zásobami všetkého. Prečo by sme to nechceli demonštrovať, piť z toho a vedieť, že je tu toho viac než dosť, čo môže pretekať k ostatným ľuďom? Nuž, vyjadril si to skvele.
Dan Miller:
Vyjadrila si to skvele. S tou artézskou studňou sa spája ďalšia metafora, ale áno – musíme veriť, že Božie zdroje nie sú v obmedzenom množstve. Nie je to ako kúsok koláča (klasická ekonomická metafora "pie economy" vyjadruje nesprávne nastavenie mysle, že svetový koláč bohatstva je pevne daný, a ak zbohatnem ja, niekto iný musí schudobnieť.), kde platí, že ak si vezmem ja, zostane menej pre Kim alebo Chrisa. Je to taká hojnosť, že sama seba vytvára a obnovuje. A s peniazmi je to presne tak isto. Takže ak zarábam peniaze, neznamená to, že niekto iný ich bude mať menej. Mojou zodpovednosťou je pomôcť ostatným ľuďom pochopiť, ako sa aj oni môžu napojiť na tieto neobmedzené zdroje.
Chris McCluskey:
Oh, skvelé, skvelé, skvelé. Chcem tým povedať, že predsa slúžime Bohu, ktorý hovorí, že je schopný urobiť nepredstaviteľne viac (nesmierne nad to), než o čo vôbec dokážeme prosiť alebo čo si dokážeme predstaviť (Efezanom 3:20) – a to podľa moci, ktorá v nás pôsobí. A On nás povoláva k životu, v ktorom Ho nasledujeme, dávame sami seba a dovoľujeme, aby sme boli vyliatí ako obeta. Hovorí: 'Dávajte a dajú vám; mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona.' (Lukáš 6:38) A to nie je len preto, aby nám padla sánka z toho, ako úžasne nás požehná ("bless our socks off" – V angličtine je to idiom, ktorý znamená niekoho tak nesmierne obdariť alebo prekvapiť, až mu "odletia ponožky") - veľmi sa mi páči tá metafora. Keď som ťa sledoval, ako leješ to víno a ono pretieklo cez okraj pohára, prišla taká tá prirodzená vnútorná reakcia: 'Počkaj, počkaj, stoj, rozleješ to!' Ale namiesto toho je pod ním tá zberná miska, tá podšálka, ktorá hovorí: 'Nie, táto hojnosť jednoducho prúdi von do celého sveta a pokračuje v tej dobrej miere nad všetko, čo by sme si dokázali pomyslieť alebo predstaviť.'
Dan Miller:
A vieš, jedna z vecí, na ktorú ma vtedy niekto upozornil – a možno si to bol práve ty – je, že som to víno nenechal len tak stiecť na stôl a bezhlavo rozliať. Nie, bolo zachytené v podšálke, kde som stále mohol usmerňovať, ako sa s ním efektívne naloží. A hovorili sme aj o problémoch s niektorými neziskovými organizáciami a združeniami, kde sa s peniazmi narába veľmi neefektívne. My sme totiž stále správcami dokonca aj takejto hojnosti (biblický princíp správcovstva - aj keď vám Boh dá prebytok, víno, ktoré pretieklo do podšálky, stále nesiete zodpovednosť za to, komu ho zveríte. Hojnosť vás nezbavuje povinnosti premýšľať kriticky). A páči sa mi, že sa v tom spája ako príležitosť, tak aj zodpovednosť.
Toto je preklad podcastu Professional Christian Coaching Today; 009-3 Abundance Mentality
https://www.youtube.com/watch?v=mZG8K4M-Eh4&t=218s
(bledou sivou je text AI - ako doplňujúce vysvetlenia niektorých pojmov, pre ľahšie pochopenie textu)