8. Platenie za kresťanskú službu?
Dan Miller (autor knihy 48 Days to the Work You Love) rozpráva o svojom zápase a hľadaní cesty ako byť koučom a súčasne vedieť finančne zabezpečiť rodinu. Preložené z podcastu Professional Christian Coaching Today. Link nájdete pod článkom. Prajem príjemné a inšpiratívne čítanie. Janka
Dan Miller
Môj otec bol mennonitský pastor a myšlienka, že by mal prijať peniaze za niečo, čo naozaj chápal ako dar služby, bola proste nepochopiteľná. Myslím tým, nerobíme to. Veci, ktoré boli v službe sme neúčtovali. Je to o tom, že si časť tela, ako si opísal. A mohli to byť iba veci, ktoré nemali žiadne spojenie s duchovným životom, za ktoré sme si mohli účtovať. Ak napríklad dojíš kravy a potom predávaš, alebo vyrábaš nábytok, to je ok, pretože to je iné. To nie je náš duchovný život, to nie sú dary pre službu.
Takže sa to neobišlo bez množstva strachu, ako som sa jemne presúval do tohto. Ale zažil som toľko okamžitého uistenia. Dostal som okamžité potvrdenie – "aha, tak vy nie ste iba milý chlapík z kostola, ste ozajstný profesionál. Môžem zobrať naozaj vážne, to čo hovoríte". Bolo tam okamžité uistenie, že to má väčšiu hodnotu, ak si účtujem, než kedykoľvek predtým. A naozaj mi to otvorilo oči, voči dynamikám ktoré tam boli.
Kim Avery
Som veľmi zvedavá, lebo si povedal - až po tom, čo si to urobil, prišlo okamžité potvrdenie. Znie to, akoby si najprv urobil krok viery a až potom dostal uistenie. Takže som zvedavá, ak by si to dokázal dať do slow motion (spomaliť) – čo si si vtedy vravel, keď si išiel úplne prvý raz, za prvou osobou a prvý raz si povedal "veľmi rád by som vám pomohol a len tak mimochodom, toľko si účtujem".
Dan Miller
Áno, veľmi dobre som si to premyslel, práve kvôli tomu, že som to tak dlho robil zadarmo. Bál som sa, že nastane silný protitlak "tak teraz si sa stal materialistickým a chamtivým, namiesto toho, aby si jednoducho používal dary, ktoré ti Boh dal, aby si slúžil telu. A teraz pôjdeš a kúpiš si za to nový mercedes, alebo čokoľvek iné..."
Ale ja som k tomu takto nepristupoval. Pretože som toľko času venoval tejto práci, začalo byť očividné, že Boh pre mňa otvoril dvere, aby som tomu mohol venovať ešte viac času a zároveň byť verným živiteľom, a zodpovedným živiteľom mojej rodiny. Tak potom musí existovať nejaký ekonomický model pre toto. Tak som to dal na papier, čím som od seba osobne akoby vzdialil "dobre, teraz vám budem účtovať". Miesto toho, ak za mnou osobne niekto prišiel, povedal som, bude mi radosťou, a vytiahol som hárok papiera a povedal "toto sú spôsoby akými najčastejšie pracujem s ľuďmi. Ktorý z nich by mohol najlepšie fungovať pre vás?" A bol som udivený, že skoro okamžite si ľudia vyberali tú najdrahšiu možnosť. A mne dochádzalo, že v našej kultúre je jasné prepojenie medzi cenou a vnímaním hodnoty. Ak niečo nemá cenu, pravdepodobne to nemá moc veľkú hodnotu. Takže ak niekoho koučujem ako kamarát a navrhnem mu aby zajtra vyhľadal 30 potencionálnych zamestnávateľov a on si pomyslí, "čo už, Dan je milý chlapík, ale neurobím to". Ale ak by mi zaplatili za tú radu, šance, že to naozaj urobia je exponenciálne vyššia. Že to naozaj implementujú a budú konať podľa mojej rady.
Uvedomil som si, že som ľuďom neslúžil dobre. Tým, že som si neúčtoval, redukoval som účinok, ktorým som mohol pomáhať . A toto mi veľmi pomohlo neracionalizovať, nezdôvodňovať, ale jednoducho rozumieť dynamikám, čo sa dejú a vstúpiť do toho veľmi pohodlne. A to sa mi potvrdzovalo znova a znova a znova. A nie iba v práci, ktorú robím, ale aj ostatným koučom s ktorými som spolupracoval.
https://www.youtube.com/watch?v=3jJ0hxohL-E